KRV PREDKOV

Moja láska k vínu nie je spojená s prvým pohárikom, ako by sa mohlo predpokladať, ale s krásnou spomienkou z môjho detstva. Dejiskom mojich prvých spomienok života v prírode bola malebná zemplínska dedinka Malá Tŕňa, rodisko mojich prarodičov, starých rodičov a aj rodičov.

Dedinka ako z rozprávky - lenivé pokojné prázdninové rána, čerstvý vzduch prúdiaci otvoreným oknom, rozkvitnuté muškáty v oknách starkej a vôňa čerstvo upečeného koláča čakajúceho na stole. Starká ešte za svitania napiekla pre nás - vnúčence, skôr než sa vybrala za prácou do vinohradu. Po prebudení sme vždy rýchlo zhltli nachystané raňajky, a potom “leteli“ za ňou.

Vinohrad bol pre nás miestom vzrušujúcich hier až do obeda, kým sme si posadali do tieňa a pri zaslúženom odpočinku počúvali rozprávanie o “starých časoch“. Tieto spomienky sa vryli nielen do mojej mysle, ale aj do srdca. Hoci sa mi občas zdalo, že toto nie je môj svet a mňa sa naozaj netýka. To len mladosť sa mi smiala do očí. Krv predkov neoklameš, nech som sa vracala z akéhokoľvek exotického kúta sveta, pohľad na Zemplínske vrchy rozbúchal moje srdce tak, že som vedela, že patrím sem, a niet pre mňa krajšieho miesta na svete...

Veszprémi Zuzana
spolumajiteľka vinárstva

VÔĽA BYŤ SÚČASŤOU

Moje prvé spomienky na víno, nie sú práve publicitné, lebo nepochádzam z kraja, kde sa víno rodí, ale iba pije. O to viac, bez nejakých predsudkov o ťažkej práci vo vinohrade, mi tento kraj prirástol k srdcu. Láska viedla síce cez chutné víno, ale dozrela do odhodlania skúsiť si to aj sám. Moju naivitu predčilo obrovské odhodlanie dokázať, že víno robiť je hračka. Kúpiť si vinohrad nebol problém, ani pivničku. Ale nekonečná nikdy nekončiaca práca, ktorá nasledovala, to som nečakal. Bola to tvrdá škola, niekedy typu pokus omyl, lebo vinári sú chasa premilá. Vždy poradia, akurát niečo si nechajú aj pre seba.

Dnes však viem, že tak to malo byť. Výsledkom tých rokov je schopnosť oceniť ťažkú prácu ľudí vo vinohrade, a um všetkých, ktorý dokážu stvoriť harmóniu chuti a vône v jednej kvapke vína.

Som nesmierne hrdý, že môžem byť toho súčasťou.

Veszprémi Peter
spolumajiteľ vinárstva

DOHOVOR S PRÍRODOU

Narodil som sa tu na Tokaji. Môj otec ním bol posadnutý celý život a je mi príkladom hodným nasledovania. Väčšina ľudí, ktorí tu žijú sa zaoberá vínom a vinohradníctvom na rozličnej úrovni. Bez rozdielov tečie každému Tokaj v krvi, akurát nie všetci si vinohradníčenie vyberú ako životnú cestu, ale majú ho len ako hobby. Bez lásky k prírode, skúseností prevzatých od starších generácií, čerpajúc z celoživotného pozorovania tohto úžasného miesta sa to však ani nemôže podariť!

Ako v každej profesii, aj v našej musí byť človek tak trošku blázon. Musí milovať hrboľaté a neľahké cesty občas zavalené skalami. Lebo iba tie vedú k vinohradu. Vedieť si stanoviť stále nové a nové ciele, čítať medzi, riadkami, prírodu nechcieť ovládnuť, ale pomáhať jej na ceste k zázrakom.

Tokaj je pokladom nášho Stvoriteľa, ktorý sme ešte úplne neodhalili. Každý kúsok, každý hon si žije svoj samostatný život, pokračujúc vo víne. Keď sa niekto pozrie na fľašu vína, zisťuje aké víno skrýva, či má peknú etiketu a koľko stojí. Keď sa pozriem ja, vidím to množstvo práce a dohovorov, ktoré som nespočetne krát viedol s prírodou. Vidím, že sme ešte len začali, ale viem, že smer, ktorí sme si vybrali je správny.

Nežeňme sa stále, občas sa zastavme a pozrime aj späť. Môj zrak obostrie celý celučičký Tokaj jediným pohľadom. Svet nás ešte neobjavil, ukážme sa spolu bol po boku... všetci čo milujeme tento malinký kúsok sveta.

Butella László, ml.
hlavný vinár